Alba s touto skladbou:
Moja Duša,
[Straňanský Rosy]:
Slovenský štát často krát ti nedá šancu inú,
Ponúka len chudobu a nakazenú špinu,
Mnohý odtiaľ miznú preč, opustia svoju rodinu,
Ďaleko od domova spoznávajú tam cudzinu,
Európske štáty, na úrovni platy,
Len na Slovensku kurva ideš do zatraty,
Naši páni z hora z ľudí robia automaty,
Máme robiť ako kone, oni majú podnos zlatý,
Rodina mladá rada by mala vlastné bývanie,
No neostáva nič iné len pôžičiek branie,
30 ročný úver, nekonečné splácanie,
A z toho jak to funguje je mi za zvracanie,
Vzduchom idú klamstva, nad nami sú čierne mračna,
Žiaden krásny život, ale tá strana opačná,
Realita krutá, smutná, asi jednoznačná,
Že budúcnosť naša je otázna akrobačná.
[Refrén]: 2×
Naši páni politici majú vily, auta drahé,
A chudobný človek končí na dne dole na podlahe,
Ste okradli štát našu krajinu slovenskú,
Na parlament treba poslať armádu vojenskú.
[Rousi]:
Nad tatrou sa blízka čierne mračná visia nad krajinou,
Vidím Slovákov jak sa bijú medzi sebou,
Život sa im stáva obrvenstvo, hrou,
Plné návykov, klamstiev, krikov s mimikou,
A s dýkou, za chrbtom skrytou,
Pre paru pojebaných papierikov,
Tak aby si si zvykol, toto je východ,
Kde požičajú rýchlo si no vrátiť nemá nikto,
Kde každý druhý volí si aby odtiaľ migol,
A každý prví špekuluje aby kar neligol,
Toto je skutočný obraz dnešnej krásnej doby,
Sleduješ to večer v telke, sleduješ v okolí,
Samé drogy, zloby choroby, pohromy, závisť,
Vidím ľudí pod mračnami jak si chodia svojich bohov chváliť,
Vítam ťa vo svete z ktorého sa dávno vytratila viera,
Ale že vraj nádej posledná zomiera,
Stále nezomrela.
[Refrén]: 2×
Naši páni politici majú vily, auta drahé,
A chudobný človek končí na dne dole na podlahe,
Ste okradli štát našu krajinu slovenskú,
Na parlament treba poslať armádu vojenskú.
[Malder]:
To sa už nedá vydržať,
Ten štát je prehnitý z hora dole, zľava doprava,
Naspäť, je to choré,
Čierne mračná sa zatiahli nad nami,
Odkedy som začal vonku s chlapcami,
Vidíme to nie sme sami,
No sme malí aby sme to sviniam porátali,
Nechali ich samých.
Utekačky z krajiny jakeby bola vojna,
Už nikto nechce otročiť za drobné hovná,
Bez chrbtové šváby si s nami čo chcú robia,
Cesta slovenskej spravodlivosti je nerovná,
Tá krásna krajina prekvitá svitá,
Škoda že je v nej len naivita, brutalita,
Táto lokalita radšej cudzích jak domácich vitá,
Zoberú ti ľudí, pôdu, vzduch dajú na sekeru,
Čip jebnú pod kožu a vrátia naspäť do obehu,
Ale aj keď vezmú všetko, nevezmú vieru.
