Tak už nebuď sprostý,
prestaň byť sprostý,
veď zem víta bez rozdielu
všetkých hostí,
no tak prečo v zlosti,
zas páliš mosty
a riešiš tu neskutočné hlúposti,
No my máme dosť ich,
už to nie je sranda,
nepreberáme zvyklosti
slepého stáda,
ty keď tiež máš dosti,
tak mysli jak panda,
čiernobiela a z ázie
čo rozdiely nehľadá.
Nechápem Vašu nenávisť,
nechápem Váše tváre kyslé,
no ešte stále dá sa zísť,
bo je to len zlá cesta mysle,
Odmietam nenávidieť bo ja nenávidim nič,
ja poznám len nemať rád no a ty s tým nespravíš nič,
odmietam slepé ovce a sršne čo iba srdia,
odmietam celý systém a netúžim byť jak ľudia.
Odmietam nenávidieť, iné rasy,
inej farby vlasy, iného tónu hlasy,
iného druhu krásy, čo keď človek uvidí,
tak ich znenávidí veď čo čakať od ľudí,
neprajeme národom ani tým bratským,
riadime sa návodom, riadne žebráckym,
počúvame babylon, ten zaslepuje nás,
a húcka proti všetkým aby on kradnúť mal čas,
jemu vyhovuje blbnúť našu pozornosť,
aby sme nesprávnym smerom smerovali zlosť,
preto odmietam nenávisť ako národny zvyk,
a odmietam sa zmieriť s tým, že takto to má byť,
odmietam tomu veriť, že tak zvykli sme si žiť,
a odmietam sa Vašim chybám prispôsobiť.
