Alba s touto skladbou:
Závet,
<01.STRAPO>
Občas to okolo mňa začne trochu strácať farby,
tiene sa zväčšujú a depresia prichádza,
démoni moji začnú vystrkovať svoje hlavy,
samota otvorila brány do ich žalára,
není to jednoduché bojovať so svojim strachom,
so svojim srdcom, bojovať s tou svojou chorou hlavou,
robím to pre seba aj pre vás skoro každé ráno,
démoni moji ale patria medzi partizánov,
čakajú v zákopoch na príležitosť na útok,
stojím tam proti nim sám čakám na prvú vlnu,
neviem dokedy budem mať na toto žalúdok no,
musím to vydržať aj keď démoni sa na mňa hrnú,
celé to trochu pripomína súboj v aréne,
stojím uprostred svojej hlavy ako gladiátor whou,
démoni moji na mňa útočia fakt zákerne,
oproti nim je Spartacus teplý jak radiátor ou,
držím meč, držím štít, držím hlavu hore,
a odrážam tie útoky a ignorujem bolesť,
a každý jeden výpad každý jeden blok je ťažký,
lebo poznajú tie moje slabiny tí vyjebanci,
ale nemôžem tu stáť a odovzdať sa dobrovoľne,
lebo keď to spravím kokot okamžite stratím všetko,
musím vydržať a odolať a presne o tom to je,
musím v sebe nájsť tú silu ktorá vyplní ten priestor.
R: Démoni moji idú neustále po mne,
a prenasledujú ma všade v noci a aj vo dne,
a čakajú na vhodný, dokonalý moment,
a potom útok a zápas a smútok a koniec. 2x
<02.PLEXO>
Je tu nejak ticho, niekoho zabili,
v hlave mám zákutia jak Faunov labyrint,
hej, videl si to, oni to spravili,
prišli si po mňa že vraj vypustil som slabý rým,
nedá sa schovať pred nimi pretože nikdy nespia,
vedia sa rýpať v mojom svedomí v tých istých veciach,
dookola hodiny, mesiace, roky, desaťročia,
oni sú koreň zla keď myslíš že máš po starostiach,
a triezvy rozum leží pokrčený v kúte,
ego je pred dverami zabudlo si kľúče,
najlepšie riešenie je vtedy že vraj útek no,
nohy by aj šli, ale hlava to je súper,
prišlo to náhle ako smrť uprostred obradu,
stratil som nádej svetlo uniklo mi z dohľadu,
biela je čierna, prečo to není naopak,
najhorším trestom pre človeka, depka - samota,
ja musím bojovať a ukázať že nato mám,
poslať ich k zemi hákmi ako Rocky Balboa,
nech, posledné čo cítia je kvitnúci majorán,
a hnusné torzá ďalej zostanú len na stojane,
dvíham sa zo zeme a odrážam ich výpady,
až pokým pocítim že zrazu nemám s kým sa biť,
dostal som tisíce a rozdal zopár stoviek rán,
opäť som zvíťazil pomohla silná spomienka.
R:/
