DmiČie sú to oči, čo s
Gmiláskou hľadia na nás,
Dmičie sú to ruky k nebu
Cstále zopnuté,
Ačie sú to ústa, čo
Gmisto ráz prosia za mňa
Dmi
2af8
a srdce prebodnuté ča
A4kajúce trochu vďaky
A7.
Tie
Dmioči plné sĺz, keď
Gminaše činy vidia
i
Dmiradosť v nich nájdeš, keď
Cdobro máš chuť žiť.
Tie
Aoči dobre vedia, čo je
Gminaša ľudská bieda,
Dmisú to oči plné lásky,
Amá ich naša
DmiMať.
C, F, A, DmiTie ruky, na ktorých dieťa-Láska snilo,
ruky, ktoré pália, keď v nich leží mŕtvy Syn,
sú to ruky našej Matky, nimi chráni svoje deti,
sú to ruky plné lásky, má ich naša Mať.
Jej ústa neustále vysielajú prosby,
ústa, na nich úsmev, keď jej pieseň hrám,
sú ústa, ktoré šeptom tíšia moju bolesť,
sú to ústa plné lásky, má ich naša Mať.
To srdce, ktoré čaká od nás trochu vďaky,
to srdce prebodnuté bolestne sedemkrát,
to srdce, ktoré príjme všetkých biednych ľudí,
je to srdce plné lásky, má ho naša Mať.