Alba s touto skladbou:
Generácia CD2,
Ten sen si pamätám(ten sen si pamätám),
ako som začínal(ako som začínal).
Mal som trinásť rokov a bol som mladý jak ty,
bol som ten chlapec z ulice čo má tie uličné sny.
Pamätám si na tie doby, tie doby násilia, zloby,
obdobie chudoby, tej doby, keď som bral drogy.
V tom období som chodil do školy a bol stále drzý,
arogantný, vulgárny, mamka mala zo mňa slzy.
Pripadal som si malý a svet mi pripadal veľký,
nespravodlivý, zlý a nenávidel som všetkých.
Nevedel som sa zaradiť a hľadal som vlastný svet,
v ktorom by som bol sám sebou a vtedy našiel som rap.
Našiel som hudbu, lásku, drogy, rovnaké názory,
od ľudí čo pre mňa boli z tej doby idoly, vzory.
A chcel som byť ako oni, nerešpektovať zákony,
z heslom, že svet patrí mne, presne jak Montana Tony.
Chcel som byť veľký a večný, sebestačný a ne smiešny,
chcel som byť hrdý a tvrdý čo tvrdí, že bude prvý.
V izbe som mal schované vodné bongo pred spaním vždy,
dva šľuky na dobré sny, nech sa mi lepšie spí.
Nahral som „ Tak to má byť“ potom na „Barovú“ klip,
a po albume „Prémium“ ma nemôže nik sotiť.
Vtedy sa zmenili veci a zrazu bol som jak oni,
koncerty, k*rvy, kluby, festivaly a hotely.
Pre nás jak pocit to skvelý, vtedy keď ego si verí,
ale dávaj si pozor, karta sa rýchlo mení.
Refrén:
Bol som mladý, chcel som byť ako oni,
lákala ma sláva, peňáze, úspechy a drogy.
Občas sa darí, nezabudni starý,
nadarmo sa nevraví, že gramy ničia tie hlavy. (2x)
V tom období sme si ulietali na AKG,
poznáš tú kombináciu čo po nej nastane.
A zrazu išlo to rýchlo, na svinstvo sa rýchlo zvyklo,
vždy keď sme boli s chlapcami, tak fúkal ten víchor.
Bolo to obdobie, keď sa cítiš jak čávo a hviezda,
si najväčší z veľkých a nikdo na teba nemá.
Nedá sa ti dohovoriť si ten najväčší
a každý názor čo hovoríš je ten najlepší.
Možná je predzvesť pádu, prichádza druhá strana mince,
tí čo s tým neprestali, zabili si do rakvy klince.
Majú tyky v rukách a skryvenú tvár,
doškrtané hlavy prišli o všetko, kapitál.
Niektorí prišli o frajerky, majetky, myšlienky,
niektorí fetujú dodnes a dodnes cítia sa veľkí.
Táto vec neni pre nich, moji drahí,
táto skladba je pre vás, vy čo ste ešte mladí.
Polka Česko-Slovenskej scény sú narkomani,
vystupujú na koncertoch iba nafetovaní.
Keď chcete byť ako oni, nech sa vám to páči,
veľa mojim kamarátom sa nikdy nevráti.
Boli sebaistí, istí, keď boli čistí,
keď ovládali tie zmysly a netrepali nezmysly.
Dneska z police zmizli, nehovorí sa o nich,
šľapú chodník, sú v liečebni alebo majú pomník.
Refrén:
Bol som mladý, chcel som byť ako oni,
lákala ma sláva, peňáze, úspechy a drogy.
Občas sa darí, nezabudni starý,
nadarmo sa nevraví, že gramy ničia tie hlavy. (2x)
