Vypustila som včely
a je tu po nich ticho
vypĺňam niečim priestor malý
kde nepatrí už nikto
a neviem komu povedať mám:
"Budem ti niečo rozprávať,
ak sa cítiš sám..."
Nech je to ľahšie
ako to vnímam
farby sa mi zliali do jednej...
Nech je to ľahšie
ako to vnímam
a chcieť sa vzdať, to je to posledné!
Už necítim vo vzduchu
žltý včelí prach
a na svedomí nič nevisí
ani odkaz na dverách
a neviem komu povedať mám:
"Budem ti niečo rozprávať,
ak sa cítiš sám..."
Refrén...
Mať tak o rok viac
a nebyť schopná nájsť
čo hádžem za hlavu...
Mať hodinu naviac
a včas niekoho nájsť
nech počúva to, čo si myslím...
