Každý nový deň rovnako začína,
neskonči inak a ty si príčina.
Ďalší omyl, samé zlyhania,
odísť preč čo najďalej sa dá.
Všade ticho tu krásu vnímam,
vidím hviezdy a chvíľu snívam,
To, čo bolo znova ožíva,
no dnes sa na nás inak dívam.
Budím sa s pocitom že mi chýbaš,
až by ten pocit bol iba chyba,
Každá myšlienka, s ktorou zaspávam,
neznášam všetko v mojich predstavách.
Vieš že nechcela som ťa nechať ísť ,
bola to skúška či ma opustíš.
Tak rýchlo sa to dalo stratiť,
čo bolo sa už nedá vrátiť.
Nič nie je stratené, zbiera sa zo zeme,
myšlienky spálené, vidím len plamene.
Nič nie je stratené, zbiera sa zo zeme,
myšlienky spálené, vidím len plamene.
Mam divné pocity, budím sa zo sna,
bolí ma pocit, že niekto mi ťa zobral.
Jeden príbeh a mal byť o nás,
dnes mam z neho len slzy v očiach.
Chcem pocit, že ťa mam pri sebe,
chvíle s tebou sú opäť farebné.
Bolesť iba potichu zhasne,
úsmevom vrátiš všetko krásne.
Keď ťa vidím zvláštny pocit,
tak dávno už to chcem skončiť.
Spomienkami ma chceš zničiť,
stále z niečoho ma viniť.
Čas a slzy boli liekom na rany,
istý čas možno, no neskôr zlyhali.
Prišlo to znova ďalšie myšlienky,
a časom odišlo, čo si spôsobil.
Nič nie je stratené, zbiera sa zo zeme,
myšlienky spálené, vidím len plamene.
Nič nie je stratené, zbiera sa zo zeme,
myšlienky spálené, vidím len plamene.
Je to divné, že už nie si pri mne,
trochu vtipné ako ten čas plynie.
Čo ťa drží v sekunde zmizne,
a ty sa neudržíš v tej výške.
Buď silný keď padáš na dno,
z dvoch krídel máš stále jedno.
Musíš lietať aj keď si spadol,
všetko čo bolo práve zhaslo.
