Alba s touto skladbou:
Mikrofón je ručná zbraň,
(První sloka - Moloch Vlavo)
Som rapový magor, moj cieľ je ústný otvor, je vetší ako dvór na ktoróm som vyrastal, život vo mně narastal, pak sa rap do mňa dostal a já som tento žáner vždy hrdo zastal, rap vo mne žije, lud slovenský pozdravujem, takto raklom odkazujem, že ich tvrdo pokurujem, furt stoka existuje, čo ti pety cháluje, moju osobu to elegantne utěšuje, veľa sa zmenilo, mnoho z toho ma posilnilo, kopa ludí moju tvorbu správne pochopilo, né len tu, ale aj všade na okolo, vo mne preto ostalo, čo vo mne dávno bolo, není ťážké stým čo si začal prestať, ale není lahké tam kde si sa dostal ostať, pametám si na časy, keď skoro všetky hlasy, rapovali, tvrdo rozvíjali tématiky, dneska chců byť ako černý z Ameriky, jebať vás do huby černým lofasom a zapisať vás do kroniky, smrť vám pristaňe a vo mne ďalej zdola, hudba z dola ostaňe, ten nejnápadnější, je vžy ten najslabší, ako minulý aj vterajší, porekadlo staré ako to tu u nás včerajší, je smutné prečo někdo hovorí o sebe že on naokolo najlepší.
(Refrén)
Odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, mám čo som chcel, odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, čo vo mne ostalo, odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, mám čo som chcel, odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky,v krvy na veky.
(Druhá sloka - Kadyšon, Moloch Vlavo)
Tó, čo vo mne zostalo by nejedného dostalo, keď sa šetko jebalo, som sedel doma s pohladom, s prostoznávanou opchanou a doslednou obranou, som sa nestal obeťou pouličných dopadou, pred dávnou dobou, keď som bol mladou osobou, bez velkých dóvodou, som začal s rapovou hrou, ako potrebou, nemeněnou, nezmeněnou, popis podoby, doby formou zachytenou, do rozmerou, pouličných dějou, reálných príbehou, reálných aktérou, tak aj doní, já zostávám sam sebou, a tak som si zvykol, po čase privykol, a z toho nezdávam sa, nehrám vyjebanca, lebo nulová je šanca, život je jak pasa, pre takých čo žiťů pohrdajů, zle konajů, vlastné skušenosti, do rapu, nečerpajů, poznatky, rozbory, dojmy a názory, nepoužívajů, preto sa v disoch strácajů a to čo v nich zostalo nikdy sami vlastne nepoznajů, nezpoznajů, nikdy sami, dvetisíc osem, hudba zdola, hudba zdola, hudba zdola.
Moj hlas vzdýcha, neobrázla ho pýcha, vrana k vrane sadá, rovný, rovného hladá, takto to vypadá, preto ma napadá, v čom je ta závada, vy hovada, nastala vo mne rapová sadisfakcia, silná ako v Sarajeve revolůcia, to je kombinácia, vražedná jak minůcia, pritažlivá ako tučne, gravitácia, čo vomne ostalo je aj erekcia, nadmerná erupcía, stále sa ma drží moja kompozícia, to je kompenzácia Moloch s Kadyšonom ďalšá variácia.
(Refrén)
Odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, mám čo som chcel, odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, čo vo mne ostalo, odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, mám čo som chcel, odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, v krvy na veky, odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, mám čo som chcel, odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, čo vo mne ostalo, odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, mám čo som chcel, odkaz praveký rap zdola v krvy, v krvy na veky, smradlavý gádžo.
