Opäť stratil sa ten, ktorý vedel úsmev vyčariť..
Odišiel.. Dnes vie iba ublížiť..
Čo už.. Ruky mám zviazané
a od toľkých trestov kolená zodraté..
Úprimne, už ma nebaví čakať !
A u rôznych ľudí pochopenie hľadať..
Ten, kto ma chápe nech kýve hlavou !
Zdvihni ruku, nech viem, že si so mnou !
Aj keď väčšinou ostávam sám..
Dusím v sebe slzy jak správny klaun..
Zastavím, sadnem a premýšľam..
Sedí tam on - Vlk samotár !
Skratka, netvor s divočinou v očiach,
alebo pre iných mladý sopliak,
ktorý topí ľudí v slovách, Yeah !
Naopak ! Topím sa vo vlastných očiach..
A ja si hrám svoju osamelú pieseň..
Tieto riadky píšem krvou do stien..
Sedím tu sám a čakám na odpoveď,
láska je preč a cítim bolesť..
Láska je preč - Pochovaná v zemi !
Zostali po nej len štyri steny..
A ženy stále tvrdia že som dokonalý,
lebo viem vyjadriť pocit mne neznámy
a ver mi, že nie som dosť dobrý !
Len si prikladám obklad na rany
a jazvy ani časom nezmiznú..
Pamiatka, ktorú neschováš do albumu
ako všetky fotky známych tvárí
zostanú časom žiť iba v srdci..
A vnútri stále pátram po chybách,
keďže som sám a je všetko inak..
Ale stojím tu ! Hrdý a sám !
Hudba je láska, ktorú teraz mám !
Vlk samotár - v oceáne stratený
a smutný klaun je už navždy poznačený..
A ja si hrám svoju osamelú pieseň..
Tieto riadky píšem krvou do stien..
Sedím tu sám a čakám na odpoveď,
láska je preč a cítim bolesť..
