Chcel som viac, čo si mohla dať.
Kde je láska, tam je aj strach.
Prečo je to tak ťažké naozaj ti veriť?
Po zrade neviem kto naozaj, sme my.
Vidím tvoju tvár tú istú, ale oči tie nemajú tú iskru.
Už necítim k nej dôveru čistú, mám dať novú šancu a opäť risknúť?
Nechcem počuť znova tie vety, ktoré mi vravíš teraz aj predtým.
Musíš si myslieť, že som fakt biedny, ak po tom všetkom skúšam ti veriť.
A možno raz príde aj nový deň,
keď to dokážem, od teba odídem.
Tvoje reťaze na rukách rozbijem
a čo zabila vo mne zas ožije.
Keď chýba ti vo vzťahu dôvera,
keď ona je práve tá posledná,
pre ktorú ty si na kolenách,
kým ona si užíva, zomieraš!
Keď chýba ti vo vzťahu dôvera,
keď ona je práve tá posledná,
pre ktorú ty si na kolenách,
kým ona si užíva, zomieraš!
Vieš prečo neverím nikomu?
Lebo čelím sám tomu príkladu.
Aj keď veľmi chcem, tak sa nedá odísť,
zvyk byť spolu, nás nechce rozísť.
Povedz, či má zmysel ešte sa hrať na to,
musím zovrieť päste!
Odteraz, už len každý sám,
odteraz som ja svoj pán!
Bol som pod jednou, už nikdy viac!
Nech stane sa to, čo má sa stať!
V hrudi aj tak cítim tlak, keď klikám na fotku
a ja vidím ťa!
Neviem, či vieš, ale už je koniec.
Už ma nebudeš viac nikdy bolieť!
To, čo bolo, teraz musí odísť preč,
čím všetkým som musel s tebou prejsť!
Keď chýba ti vo vzťahu dôvera,
keď ona je práve tá posledná,
pre ktorú ty si na kolenách,
kým ona si užíva, zomieraš!
Keď chýba ti vo vzťahu dôvera,
keď ona je práve tá posledná,
pre ktorú ty si na kolenách,
kým ona si užíva, zomieraš!
