Od pólu k pólu láka veľa ciest
a každá má dobrú vôlu k hviezdnym diaľkam viesť,
lež treba na zemi bdieť a za jej osudy mrieť.
Múdrosť a čas len činom uverí,
rozozná kúkoľ a klas a trúdy v závetrí,
spočíta,kto za čo stál?Čo mal dať?Čo dal?
Zem pamätá,kto zrno mieru vložil do jej brázd,
do jej vonných brázd.
Zem pamätá,kto dal mu nádej,aby mohlo rásť,
dal mu nádej rásť.
Zem si veľmi dobre pamätá,kto holubicu s ratolesťou hrial,
teplom vlastných rúk.
Zem pamätá,kto kvitnúť učil pre motýle lúku i stráň,
keď vstávali z rán,kto nám podal dlaň
a sám vtedy nenašiel dosť ruží,
červených ruží,na vence tým,
čo chceli živí ostať s ním
a ktorým patrí každý rým
z najkrajších piesní,čo svet pamätá
Zem pamätá,kto zrno mieru vložil do jej brázd,
do jej vonných brázd.
Zem pamätá,kto dal mu nádej,aby mohlo rásť,
dal mu nádej rásť.
Zem si veľmi dobre pamätá,kto holubicu s ratolesťou hrial,
teplom vlastných rúk.
Zem pamätá,kto kvitnúť učil pre motýle lúku i stráň,
keď vstávali z rán,kto nám podal dlaň
a sám vtedy nenašiel dosť ruží,
červených ruží,na vence tým,
ča chceli živí ostať s ním
a ktorým patrí každý rým
z najkrajších piesní,čo svet pamätá.
