Toto neni Ander z Košíc, ale underground,
daj ruku do vzduchu za kultúru, čo zmysel má.
Moje srdce do beatu, no a repu hra,
žijem, dýcham stále, kým tá hudba hrá.
Chcem priložiť ruku k dielu a opísať pravdu celú,
čas ma tlačí a ja tlačím pero ku papieru.
Dávam, jak to cítim, dávam ucelený obraz.
Ako pevný povraz drží pokope ten odkaz.
Žijem obyčajný život každého Martina,
Hypo verzus Kyrie - osobný boj odjakživa.
Na svet okolo sa teda dívame vždy dvaja
a vidíme ho odlišne, preto márna snaha
naškrabať pár riadkov na vlas rovnako.
Skromne, lyrika majstra, dám to farebne a košato.
Dnešný rep je rusnácky farár, rozumej pop,
na scéne lacný gýč a veľa tých, čo nemajú strop.
Autorádio pýta obľúbené koláče,
veľa hudby, málo nafty. Možno dajak doskáčem.
Môj životný štýl nie je bavo, ale cordoba,
kamaráti, viete ako, na východe chudoba.
Na jednej strane my, oproti väčšina národa.
U mňa je stále hip-hop absolútna sloboda.
Milé Slovensko, vyber si hlavu zo záchoda,
mladý človek odchádza, s radosťou ti zbohom dá.
Náš svet je vzdialený od kráľovského kresla,
pred rokmi sa mi však zjavila cesta.
Nežije sa mi ľahšie, ale aspoň krajšie,
totiž horí vo mne plameň, ktorý nevyhasne.
Väčšinou si Kyrie s Hypom ruky podá,
na oplátku, nech sa páči ďalšia sloha.
Splátkový kalendár sú verše rýmované,
dostal som dary, ja len vraciam požičané..
