Alba s touto skladbou:
Anjel/Démon,
Teraz už naozaj,
Čakám na zázrak,
Separ:
zdravím ťa bratu, sme od mala parťáci,
od doby, kedy sme sedávali v jednej lavici,
keď som trávil u vás viac času jak u seba doma,
behali sme všade, každý deň záľuba nová, noa ?
naraz to prišlo, začali sme tvoriť,
napodiv nás to neprešlo, držalo jak okovy,
boli sme pohltení (pohltení) nespútanou tvorbou,
jak výcval divých koní,
rap je viac jak iba hobby,
na mojej šachovnici stojí druhá dáma,
široká škála farieb Beltona Montana,
dobre pamätám na deň, keď si išiel s nami dávať,
načrtol si našu crew, mladá krv ne moc známa,
odvtedy to vo mne vrelo,
chcem všade svoje meno,
zmeniť toy na dielo
neni náhoda jak Keno,
ale treba mať talent ako Michelangelo,
nech je to dokonalé, nezhorí jak suché seno
REFRÉN:
Dame:
držím v ruke spomienky, mám ich plnú obálku,
v nej karty s menami, z ktorých tvorím mozaiku,
držím vnútri spomienky, pre mňa znamenajú veľa (veľa),
jak prvý track, prvá hudba, prvá acapella
Separ:
držím v ruke spomienky, mám ich plnú obálku,
v nej karty s menami, z ktorých tvorím mozaiku,
držím vnútri spomienky, pre mňa znamenajú veľa,
neviem vyjadriť ani pomocou papiera a pera
Dame:
pamätáš na to, jak keby to bolo včera,
teraz základná, stredná, za nami spomienok veľa,
prešlo dosť rokov, tých hodín ani nepočítam,
stále spolu, stále jak brat, stále jak rodina,
koľko prešlo od tých čias, spomínam si po stýkrát,
bolo toho toľko, že to ani neviem popísať,
vieš s kým som toľko prežil, možeš sa opýtať,
je prvý v poradí, ktorý so mnou vždy može počítať,
zopár ďalších, ktorých spomenúť za to stojí,
ľudia, čo so mnou vždy boli jak oporný kolík,
ktorý sú a boli, nech záchranný žolík,
viem, nepoviem ktorí, každý jeden sám to vie,
držím vnútri spomienky, spájam ich s menami,
mám ich uložené dlho, bezpečne jak v herbári,
pochopiteľné sú výhradne len pre známych,
občas nejakú vytiahnem a potom zaspať nedá mi
REFRÉN:
Separ:
držím v ruke spomienky, mám ich plnú obálku,
v nej karty s menami, z ktorých tvorím mozaiku,
držím vnútri spomienky, pre mňa znamenajú veľa (veľa),
jak prvý track, prvá hudba, prvá acapella
Dame:
držím v ruke spomienky, mám ich plnú obálku,
v nej karty s menami, z ktorých tvorím mozaiku,
držím vnútri spomienky, pre mňa znamenajú veľa,
neviem vyjadriť ani pomocou papiera a pera
Separ:
zdravím ťa Dano,
boli to mrte túry,
až na to Miláno,
v kapse tickety pas a začíname závod,
metropoly Európy, stopy vedú kade tade
jak bezdomovci, nocovanie kde sa dalo
nevyšli kontakty a to nás občas zabíjalo,
čakania na ráno,
často z vlaku do vlaku a pred nami neznámo,
zatiaľ sa opatruj, šak vidíme sa blázon,
spomienky vryté do hlavy jak slová do kôry,
hlboko do pamäte sa za nimi ponorím, rád,
znovu a znovu tú kroniku otvorím,
ďakujem Bohu za ten osudový deň na podzemí,
keď som ťa stretol prvýkrát
medzi šedým priemerom si žiarila jak diamant,
bol som z teba hotový
a ty vieš, že je to tak, sme si proste sudení,
stále k sebe schúlení,
jak v zime, tak v lete, rovnako zaľúbení,
omámení jeden druhým,
pusina ti sľubujem, že ťa navždy budem ľúbiť
(navždy budem ľúbiť, navždy budem ľúbiť ...)
REFRÉN:
Dame:
držím v ruke spomienky, mám ich plnú obálku,
v nej karty s menami, z ktorých tvorím mozaiku,
držím vnútri spomienky, pre mňa znamenajú veľa (veľa),
jak prvý track, prvá hudba, prvá acapella
Separ:
držím v ruke spomienky, mám ich plnú obálku,
v nej karty s menami, z ktorých tvorím mozaiku,
držím vnútri spomienky, pre mňa znamenajú veľa,
neviem vyjadriť ani pomocou papiera a pera
Dame:
pamätám na to, keď nás bolo vonku viac jak tucet,
každodenné flákanie po škole v jednom kuse,
tí, ktorých bolo toľko jak v húfe rýb,
tí, ktorí vedeli spraviť podomový(?) prúser vždy,
neskúsení jak v puberte prvýkrát zhulení,
keď sme boli ešte svojou tuposťou nutení,
tie spomienky a ľudia navždy v hlave utkveli,
navždy budem si pamätať, kto zažil, uverí,
pamätám jak mi starší chalani potagovali loptu,
sme sa nepoznali, bol som soplák, držal si odstup,
tú dobu mám doteraz pred očami jak fetku,
to sú veci, za ktorými nikdy nedávam bodku,
chápe ten, kto má spomienky pred očami jak naživo,
ten, kto pamätá si, čo sa prežilo,
veci, ktoré písal osud, posúď, čo sa zmenilo len dobou,
čo bolo a čo nebolo náhodou
