Alba s touto skladbou:
Čo sa stalo?!,
Dame :
Všetci by chceli krásny život, peniaze, čas,
ale väčšina preto nič nerobí !
Separ :
Keď si každý deň na lavičkách pod barákom natočíš dve pevné
a budeš pičovať jak je všetko zlé a ťažké,
v živote s tým nič neurobíš.
Dame :
Presne tak musíš vstať z tej lavičky a začať niečo robiť !
Ja preto stále na sebe makám,
nejsom typ, čo iba čaká,
život je stavebnica, ktorú si každý sám skladá,
na snahe sa zakladá,
či stúpaš, či padáš,
keď nepohneš prstom, sa neotvorí padák,
mať všetko a nerobiť nič, ráno nevstávať,
všetko a nerobiť nič, taká je predstava
mnohých ľudí, no ja viem, že treba stále dreť,
keď nechcem patriť medzi šedý priemerný stred
a neni všetko hneď,
preto som rád za to, kde sme,
nesnažím sa zmeniť svet,
len seba, chcem byť o krok vpred,
o tom je snaha, za ktorou je všetok pravý stres,
budujem zajtrajšok tým, že niečo spravím dnes,
keď budem starý pes, už bude na to neskoro
a bez toho, aby som som niečo mal je život trest, kokot,
každým krokom som stále bližšie k svojmu cieľu,
všetko je jak má byť, len treba pridať ruku k dielu!
REFRÉN (2x):
Tak poď!
Kým si mladý,
je to na tebe,
musíš si veriť,
musíš sa snažiť,
keď nechceš,
život len prežiť!
Tak poď!
Kým máš čas,
máš sám seba v rukách.
Musíš sa vedieť
postarať o seba,
tak sa ukáž!
Separ :
Postav základ na štart,
gény do daru,
treba to rozvinúť,
hej, mladý, čaruj
a tak som tu, nepýtam sa možem,
stavám život, aby som sa neojebal, nedaj Bože,
aj tak to sem-tam nejde jak má,
no bez snahy niečo zmeniť ostáva tma
a tak sa treba zahojiť, kým si mladý, kým sa dá,
kým máš zdravé ruky, rozum, kým to nejak vypadá,
netreba byť predposratý, riziko je všade,
len to treba sledovať, zistiť jak, čo a kade,
po prípade, sú správne kontakty na rade
nevieš koho budeš potrebovať, drž to pohromade,
lepšie mať kŕdel vrán,
než ostať sedeť sám,
no iba sám so sebou si napriek ich písahám,
tak sa otáčaj, obracaj, more, nestrácaj čas,
máš to v rukách celý život, urob sebe na obraz!
REFRÉN (2x):
Tak poď!
Kým si mladý,
je to na tebe,
musíš si veriť,
musíš sa snažiť,
keď nechceš,
život len prežiť!
Tak poď!
Kým máš čas,
máš sám seba v rukách.
Musíš sa vedieť
postarať o seba,
tak sa ukáž!
Dame :
Predstav si to, čo chceš, a začni veriť tomu,
nikdy sa nespní to, čomu neveríš,
tak sa postav, choď,
keď máš pevnú vôľu,
nikdy nič nezmeníš, keď celý život presedíš,
sám podľa seba viem, že prvý krok vždy všetko spúšťa,
začiatok je vždy ťažký, ale to je tá skúška,
a trpezlivosť časom ruže prináša,
ale nemože hneď všetko prvý deň vynášať.
Separ :
Tak jak nevykopeš jamu o lopatu opretý,
sa nemožeš diviť z ľudí, ktorým nesiahaš po päty,
dobehol si do cieľa posledný, nečakaj konfety,
lebo keď niečo chceš, chce to svoje obety,
chce to tréning a zistiť jak to celé funguje,
a ne že sa ti všetko po prvom nezdare zunuje,
nejsom ten z hromady kokotov, čo v kuse mudruje,
mám dvadsaťštyri a život jak oči sa predo mnou rysuje!
REFRÉN (2x):
Tak poď!
Kým si mladý,
je to na tebe,
musíš si veriť,
musíš sa snažiť,
keď nechceš,
život len prežiť!
Tak poď!
Kým máš čas,
máš sám seba v rukách.
Musíš sa vedieť
postarať o seba,
tak sa ukáž!
