Alba s touto skladbou:
Ten istý tanec,
Kdesi dolu v hmle si len tak mlčky tečie mútny Dunaj.
Zvon odbíja polčas zimy. Poludnie. Dnes.
Na škrípucej bráne nápis: POZOR ZLÝ PES.
Za škrípucou bránou divá záhrada.
Spred kľukatých cestičiek vysypaných pieskom
akási škola.
Stará pani učiteľka s voľne povievajúcimi ušami a krikľavými vlasmi
učí jasne vyslovovať, intonovať, opakovať a ešte raz opakovať.
Mlčanlivý riaditeľ, hneď tu - hneď zas celkom inde,
ticho počúvať.
Jedinou slepou zbraňou hromadného ničenia -
stračou hlavou na husacej nôžke
učí rynčať školníčka.
Fúzatý a holohlavý telocvikár učí tance na ľade
s povinnými figúrami,
šplh, plazenie, stoj na hlave a nenútenú kŕčovitosť exhibičných jázd.
Spiaci školník učí snívať, že sa škola ako dúha
rýchlo rozplýva.
Zvláštna škola.
Klauni: Filip, Viera, Zita učia všetkému sa čudovať
a maľovať si pred zrkadlom stále inú, trochu známu,
trochu cudziu tvár.
Milan učí, ako byť všade prvý, ako sa pri drine zľahka usmievať,
ako sa kráľovsky najesť, ako mať aj keď som sýty hlad.
Ani nevie prečo učí súdiť seba podľa druhých
a prečo to všetko kreslí ostro čisto čínskym perom.
Strhnutý živým prúdom učí stavať hať.
Holohlavý snajper Marián učí absolútne presne cieliť,
nič netrafiť, nič nezískať.
Oskar na svojich večných prašných cestách na slnku aj pod slnkom
sa zo všetkého v duchu
nahlas smiať.
Zvláštna škola.
Previnilá Eva spolu s Vladom učí slepo veriť.
Leo, Peter, Fedor, Blanka, Rudo, Anka -
zaťať sa a vydržať, pritlačiť a vydržať,
popustiť a uvoľniť sa, vydržať a vydržať.
Jasnozrivý slepý starec učí čítať knihu,
znovu čítať,
čítať - nečítať.
Tesár Jozef stvoriť dom, potom ho prestavať.
Mária túži ťa čakať.
Alta konať - nekonať.
Zvláštna škola.
Včielka Lucka učí svižne pozbierať peľ, stíchnuť v úli,
medovo si vymýšlať.
Kocúr Ičo aj s háremom. Lapiť myš a pohrať sa s ňou,
napokon sa oblízať, psy a suky poslúchať.
Schúlený križiak Dušan učí pliesť z Ariadninej nite sieť
pre zvedavého Thésea.
Zvrásnený jašter Ľubo rozbiť v babylónskej lotérii bank
a žmurknúť vždy presne na nov mesiaca.
Slimák Ivan s jasným okom pod naježeným obočím
na vystrčenom tvrdom rožku blýskať sa
a bleskurýchlo vstáť.
Kamzík Ivan učí voľný pád.
Nový mesiac, všetká tráva, všetky stromy, všetky deti
jasavo a bolestivo rásť.
Priznané aj nepriznané vrany krákať splývať s nocou
a všetko si bdelo nevšímať.
Precitnutý školák vnímať, že sa škola ako dúha
rýchlo rozplýva.
Zvláštna škola.
Piaty cez deviateho rozprávajú bez slov,
ja to všetko skúšam bez slov zaspievať.
Bláznivá jednotriedka, v nej jediný žiak.
Som väčšinou nepozorný, vrtiaci sa, nemotorný vták.
Ty ma však stále ďalej trpezlivo učíš mocne dýchať ostrý číry riečny vzduch
a počúvať tep vlastnej krvi.
Vo sne bideť a v slnku spať.
S každým nádychom sa rodiť,
s výdychom zomierať.
Mať celý ten bordel rád.
Zvláštna škola.
Zvon odbíja polčas zimy. Poludnie. Dnes.
V roztvorenej bráne sedí s holým zadkom na nočníku môj súkromny des.
Tlačí a sľubuje mi: "Už aj!"
Kdesi dolu v hmle sa len tak mlčky valí mútny Dunaj.
