Alba s touto skladbou:
Ten istý tanec,
Ešte je noc, na autách stieň,
ticho bežím po slnečnej suchej strane ulice
unesený vlastným dychom, ktorý mi vracia obraz,
v ktorm Dušan dobre dávno, dobre náhlas, aby ktosi kdesi počul,
vraví: "Nevie si nič vymyslieť."
Nôtim si: "Neviem si nič vymyslieť,
nevieš si nič vymyslieť,
nevie si nič vymysieť", spievam si a ticho bežím
po slnečnej suchej strane ulice.
Ešte je noc, na autách srieň.
Slepý a hluchonemý,
nevidím a nepočujem,
že sa tu práve zjavil autobus.
V tom nastupujem, sadám si vedľa dámy,
cestuje do Európy, ba možno, že ešte ďalej,
kráti si dlhú chvíľu so šarvancom, čo sa na nás
drzo škerí a nad hlavou nesie nápis: "Er kann leider noch nicht alles verstehen!"
Pozerám sa ako teľa do zrkadla, neviem si nič vymyslieť.
Čo je veľa, to je veľa.
Slepý a hluchonemý,
nevidím a nepočujem,
že svet je vzduch, ktorý sa v živý oheň
že oheň je svet čo dýcha.
Cestujem do Európy, ba možno, že ešte ďalej
a krátim si dlhú chvíľu.
Že vlastným spustošeným jazykom sa učím znova
v duchu nahlas vravieť nové jasné živé slová:
Česť práci a dobrý deň.
Neviem si nič vymysieť.
Slepý a hluchonemý,
nevidím a nepočujem.
Vystupujem z autobusu, všade je deň
a dych ma nesie, rýchlo letí.
Nevidím a nepočujem,
že sa vo mne kdesi kamsi stále rodí nová pieseň,
ktorú starý priateľ Dušan, vo dne cudzích nocí doma,
živým zrakom, skokom hlasom, čínskym perom práve teraz
keď ja snívam, že si spievam a že pri tom pekne stojím
na slnečnej suchej strane ulice,
vždy sklonený nad papierom,
slepý a hluchonemý, stále verne notujem.
Na autách srieň, srieň na hlave.
