Alba s touto skladbou:
Thornography,
Thornography ,
Cintorín a západ slnka
So slnkom vstávame v podsvetí
Menom bez hrobu nás potrestal čas
Vylamujeme veká na kryptách stuchnutých
A zraňujeme s úsmevom na perách
Cez zuby čo už okúsili chuť potupy
Cintorín a západ slnka
Proti rastlinstvu súmraku
Musíme sa ako zvieratstvo vojny spájať
Aby sme prekliali Auroru tak zlomyseľnú
S tým jej mučením keď začína úsvit prichádzať
Aby sme ju raz a navždy začarovali do minulosti
Tú opojnú noc veľkolepej bolesti
V službách Bohyne Smrti to nebolo posledný krát ani prvý
Keď jej z rubáša vytekali potoky kráľovskej krvi
Hrobkou zajaté siluety mesačným svitom predĺžené
Tanec tieňov, pri zostupe v očiach blikot tajomný
Odhaľujeme lakomosť, naše chúťky sú horké, mdlé
V rozďavených ústach a prenasledovaniach hanebných
Prechádzame sa týmto rajom, potajme
Tváre pod Leoninou pýchou ukryté
V objatí šera
Zistili sme že je ťažké tú silu skrotiť
Keď začnú krv a túžba tiahnuť unavenému svetu oproti
Cintorín a západ slnka
Príliš dlho sme sa ako stroskotanci skrývali
V mestách neónovým slnkom osvetlených
Kopáči hrobov a psi túlaví
Mona Líza keď jej farba zmizla z líc
Naša slávna minulosť chýba mi
Naše nočné lety na strachu závislé
Ako prízraky v jaskyniach slečny Kristíny
Keď jej vtáčik spevavý zlomil väz
Vlci vyjú serenády hmly
Kostoly ohýbajú chrbty s balustrádami
Spievaj chvály zberačom masiek
Keď bez strachu poľujeme na túto nepoškvrnenú háveď
Z odmien nasľubovaných…
Naukladajte slepých na dlážky zo surového mäsa
V dychtivosti je ukrytá vraždy krása
Krvavočervené tapety so žilkovaním
Zaveste spiacim mníškam do pozlátených rámov cnosti
V snoch kde myšlienky o nepoškvrnenosti
Stávajú sa ich nedeľným ovečkám požehnaním
Kázne čiernymi rúchami zahalili
Západ slnka a cintoríny
Hodiny sa blížia k polnoci krokom rýchlym
A duchovia dorazia o pol jednej
Ukáže nám zápisky z rozkoše temnej
Nad kanálmi čo sme už obsadiť stihli?
Vidím zimný palác
Diamanty sa začínajú do porcelánového krku zarezávať
Keď Labutie jazero rozdrvilo úbohého ducha zdravého rozumu
Ako som sa doň krvácajúci hodil
So slnkom vstávame v podsvetí
Menom bez hrobu nás potrestal čas
Vylamujeme veká na kryptách stuchnutých
A zraňujeme s úsmevom na perách
Cez zuby čo už okúsili chuť potupy
Prechádzame sa týmto rajom, potajme
Tváre pod Leoninou pýchou ukryté
V objatí šera
Zistili sme že je ťažké tú silu skrotiť
Keď začnú krv a túžba tiahnuť unavenému svetu oproti
