Líham si ťažká na ľahkú zem,
čo som ti chcela nedopoviem.
Líhaš si plný smútku a rán,
chceš zakryť slnko a zostať sám.
Čo bude s láskou čo bude s ňou,
čo s jednou stonkou odtrhnutou.
Líham si s tebou na ľahkú zem,
na steble slzu neunesiem.
Čo bolo včera nebýva dnes,
na veľkú bolesť raz zabudneš.
V stonke sa zlomia najkrajšie sny,
ktoré späť nikto nevymodlí.
Čo bolo včera nebýva dnes,
na veľkú bolesť raz zabudneš.
V stonke sa zlomia najkrajšie sny,
ktoré späť nikto nevymodlí.
Šepká mi tráva daj mi svoj plač,
zahoď tú stonku čo v prstoch máš.
Vyplač sa zo snov no tak to skús,
ja zmením smútok na ranný lúč.
Slnečný deň a usmiata tvár,
tak si ťa navždy zapamätám.
Tajomstvá v tráve takých viac niet,
v prstoch si krútim už iný kvet.
Čo bolo včera nebýva dnes,
na veľkú bolesť raz zabudneš.
V stonke sa zlomia najkrajšie sny,
ktoré späť nikto nevymodlí.
Čo bolo včera nebýva dnes,
na veľkú bolesť raz zabudneš.
V stonke sa zlomia najkrajšie sny,
ktoré späť nikto nevymodlí.
Čo bolo včera nebýva dnes,
na veľkú bolesť raz zabudneš.
V stonke sa zlomia najkrajšie sny,
ktoré späť nikto nevymodlí.
Čo bolo včera nebýva dnes,
na veľkú bolesť raz zabudneš.
V stonke sa zlomia najkrajšie sny,
ktoré späť nikto nevymodlí.
Čo bolo včera nebýva dnes,
na veľkú bolesť raz zabudneš.
V stonke sa zlomia najkrajšie sny,
ktoré späť nikto nevymodlí.
